Akita Inu

Štandard: 255 – AKITA

Pôvod: Japonsko

Použitie: sprievodný pes

Klasifikácia: 5. skupina – špice a pôvodné plemená; 5. sekcia – ázijské špice a príbuzné plemená

Dátum publikovania platného štandardu: 13. 3. 2001

Krátky prehľad histórie: pôvodne boli všetky japonské plemená malé alebo stredne veľké a veľké plemená vôbec neexistovali. Od roku 1603 v regióne Akita, Akita Matagi (stredne veľké medvediare) sa používali ako bojové psy. Od roku 1868 Akita Matagi krížili s tosami a mastifmi. Dôsledkom toho sa veľkosť zväčšila, no stratili sa znaky charakteristické pre špice. V roku 1908 boli zakázané psie zápasy, no toto plemeno zostalo zachované a vylepšované ako veľké japonské plemeno. Výsledkom bolo, že roku 1931 bolo 9 vynikajúcich jedincoch označených za „prírodné dedičstvo“. Počas 2. svetovej vojny (1939-1945) sa tieto psy bežne používali ako zdroj kožušín pre vojenské uniformy. Polícia prikázala odchyt a konfiškáciu všetkých psov okrem nemeckých ovčiakoch využívaných na vojenské účely. Niektorí milovníci plemena sa snažili obísť toto nariadenie krížením s nemeckými ovčiakmi. Po skončení 2. svetovej vojny sa počet akít drasticky znížil a existovali 3 výrazne odlišné typy:

1. Akita matagi

2. bojové akity

3. ovčiarske akity.

Toto spôsobilo značné zmätky. Počas procesu na obnovenie plemena po vojne Kongo-go, pes z línie Dewa, ktorý mal charakteristické znaky mastifa a nemeckého ovčiaka, sa tešil krátkej, no mimoriadnej popularite. Vzdelaní milovníci plemena však nepokladali tento typ za pôvodné japonské plemeno a snažili sa eliminovať stopy cudzích plemien krížením s akita matagi za účelom obnovenia pôvodného čistého plemena. Podarilo sa im stabilizovať veľké plemeno ako ho poznáme dnes.

Celkový vzľad: veľký pes, dobrých proporcií, silnej telesnej stavby, mohutný, druhotné pohlavné znaky správne rozvinuté, nekomplikovaný, ušľachtilý a dôstojný. Dôležité proporcie: pomer kohútikovej výšky k dĺžke tela je 10:11, sučky sú o niečo dlhšie ako psy.

Povaha a správanie: pokojný, verný, poslušný, inteligentný.

Hlava

Lebka: v správnom pomere k telu, čelo široké s výrazným stopom a čelovou brázdou, ale bez vrások.

Čelový sklon: výrazný.

Tvárová časť

Ňucháč: veľký a čierny. Mierne a difúzne chýbanie pigmentu sa toleruje pri bielych jedincoch, čierna sa vždy uprednostňuje.

Papuľa: pri koreni hrubá a postupne sa zužuje, nie je však špicatá. Chrbát nosa rovný.

Chrup: silný, s nožnicovým zhryzom.

Pysky: pevne priliehajú.

Líca: primerane vyvinuté.

Oči: pomerne malé, skoro trojuholníkové, primerane od seba uložené, tmavé; čím tmavšie, tým lepšie.

Uši: pomerne malé, hrubé, trojuholníkové so zaoblenými špičkami, vztýčené a nesené mierne dopredu.

Krk: silný a svalnatý, bez laloka, v správnom pomere k hlave.

Telo

Chrbát: rovný a silný.

Bedrá: široké a svalnaté.

Hrudník: hlboký, predhrudie dobre vyvinuté, rebrá stredne klenuté.

Brucho: dobre vtiahnuté.

Chvost: vysoko nasadený, hrubý a pevne zrolovaný, nesený na chrbte. Spustený chvost siaha až po päty.

Končatiny

Predné končatiny

Plecia: primerane šikmé a správne vyvinuté.

Lakte: pevne pri tele.

Predlaktia: rovné so silnými kosťami.

Zadné končatiny: správne vyvinuté, silné, mierne zauhlené.

Labky: správne vyvinuté, silné a mierne klenuté.

Pohyb: pružný a výdatný.

Osrstenie

Srsť: krycia srsť tvrdá a rovná, podsada mäkká a hustá, na kohútiku a krížoch trochu dlhšia, na chvoste je srsť najdlhšia.

Farba: červená, sezamová (červenoplavá s čiernymi končekmi), pásikavá a biela. Pri všetkých farbách okrem bielej musí byť „urajiro“ belavá srsť na bokoch papule a na lícach, pod spodnou čeľusťou a na hrdle, na hrudi a na bruchu, na spodnej strane chvosta a vnútornej strane končatín.

Veľkosť: výška v kohútiku psy: 67 cm,

                                           sučky: 61 cm, odchýlka +/- 3 cm sa toleruje.

Chyby: každá odchýlka od uvedeného sa má posudzovať ako chyba, ktorej hodnotenie priamo závisí od stupňa odchýlky; psy a sučky s opačným pohlavným výrazom, predhryz alebo podhryz, chýbajúce zuby, modrý alebo čiernofľakatý jazyk, svetlé dúhovky, krátky chvost, bojazlivosť.

Vylučujúce chyby: nie vztýčené uši, chvost nesený nadol, dlhá strapatá srsť, znaky na bielom podklade. Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.